| |
Osobnosti : :
Valaskakis hovorí, že nemáme dočinenia s
prekonaním industriálnej spoločnosti (deindustrializáciou),
ale s informatizáciou priemyselnej infraštruktúry (reindustrializáciou).
Túto námietku treba brať vážne a zbaviť sa naivných
predstáv, že samotná informatizácia vyrieši problémy
našej ekonomiky či ešte pálčivejšie problémy
rozvojových krajín. Aj D. Lyon upozorňuje, že
deindustrializácia neznamená, že vyspelé krajiny
vyrábajú a konzumujú menej priemyselných tovarov,
ale že ich výroba je automatizovaná. A Tretí svet
nemôže túto fázu preskočiť. Anthony Giddens zasa
tvrdí, že moderné národné štáty boli informačnými
spoločnosťami už od svojho vzniku v minulých
storočiach. Moderný štát pre svoj chod potrebuje
administratívu, plánovanie, kontrolu a vládnutie -
všetky tieto systémy sú založené na získavaní,
vyhodnocovaní a rozširovaní informácií. Ak by sme
tieto námietky prijali, nepochybne zároveň platí, že
teraz proces informatizácie akceleruje.
Spochybňovači konceptu informačnej spoločnosti však
správne tvrdia, že súčasná spoločnosť je dôsledkom
historickej kontinuity, a nie jednorázovej
informačnej revolúcie.
Najznámejšou (na Západe takmer jedinou citovanou)
postavou japonského teoretického uvažovania o
problematike je Yoneji Masuda. Svoj koncept
informačnej spoločnosti nazýva Computopia (t. j.
utópia na báze počítačov). Informačnú spoločnosť si
Masuda predstavuje ako éru úplne odlišnú od
industriálnej spoločnosti. Globalizácia sa v nej
spája s duchom neorenesancie. Zatiaľ čo renesancia
priniesla explóziu v dobývaní sveta, neorenesancia
by mala byť presným opakom - implóziou vo využívaní
prírodných zdrojov, takže nová ľudská spoločnosť by
mala byť výrazne ekologická.
Civilizácia 21. storočia nebude symbolizovaná
veľkými stavbami, ale bude to "neviditeľná
civilizácia" , ktorej život bude prebiehať
predovšetkým vo svete informácií. Masuda nedôveruje
spontánnemu vývoju spoločnosti (trhovému mechanizmu)
a navrhuje, aby globálna informačná spoločnosť bola
centralizovane riadená.
Prichádza s projektom celého radu celosvetových
inštitúcií, ktoré by zabezpečovali jej chod. Sú to
napríklad Svetová informačná organizácia (World
Information Organization - riadi používanie
komunikačných satelitov, štandardizáciu, stanovuje
globálnu informačnú politiku a pod.), Globálna
informačná služba (Global Information Utility -
dodáva občanom všetky potrebné informácie za nízku
cenu bez ohľadu na čas a lokalitu), Globálny
vzdelávací systém (Global Education System -
zabezpečuje nielen vzdelávanie, ale aj zavedenie
svetového jazyka) a ďalšie.
.
.
.
|
|
