KOMUNIKÁCIE - interaktívna komunikácia
 
hlavna strana
 
 


HLAVNÉ MENU       
 
Interaktívna komunikácia 
Vlastnosti info spoločnosti 
Spojenia 
Osobnosti 
Spoločnosť 

Služby komunikácie 
Technológie 
Kyberpriestor 
Kyberkultúra 

 


REKLAMA
 

 

 


INFO SPOLOČNOSŤ
 
Termín informačná/informatizovaná spoločnosť sa hojne používa a analyzuje už tri desaťročia. Nejde však len o používanie termínu teoretikmi, ale o skutočnosť, že informatizácia naozaj úspešne napreduje už dlhší čas. Keď John Naisbitt a Patricia Aburdenová (na konci osemdesiatych rokov)

stanovovali svoje megatrendy pre deväťdesiate roky, nedefinovali rozvoj informačných   technológií a infraštruktúry ako samostatný trend, ale ako samozrejmú základňu pre akékoľvek zmeny. Hneď v úvode píšu, že ich štruktúrne megatrendy sú v priamom vzťahu s urýchlením informácií v deväťdesiatych rokoch"

 
 
     
 
  Služby komunikácie  : : Dominantnou hospodárskou sférou sú služby (predtým to boli poľnohospodárska a továrenská výroba). Z tohto tvrdenia niektorí neoprávnene vyvodzujú, že v informačnej spoločnosti dôjde k utlmovaniu materiálnej výroby (a spotreby). Nie je to (žiaľ?) pravda, rozdiel je len v tom, že materiálna výroba sa informatizuje. A naopak, mnoho ľudí v službách (napr. predavači hotdogov či smetiari, aby sme boli dosť explicitní) stojí mimo informačnej sféry. Bell býva niekedy neprávom považovaný za technokrata. Vo svojej koncepcii sa však zaoberal aj kultúrou postindustriálnej spoločnosti. Predstavoval si ju ako nový druh modernity, ktorá nahrádza kontinuitu varietou a tradíciu synkretizmom. Technológie umožnia, že celosvetová literárna a umelecká tradícia sa prepojí do univerzálnej kultúry, ktorá bude dostupná všetkým. Bellovo pomenovanie tohto stavu je veľká ekuména (great Oikoumene). Francúz Jean Baudrillard (jeho esejistický štýl je viac emotívny ako argumentačný) popisuje informačnú spoločnosť ako nepretržitú extázu komunikácie , v dôsledku ktorej ľudia žijú v hyperrealite, virtuálnom svete simulácií, informácií a znakov.

Stvoriteľmi tohto nového sveta, ktorý nahrádza skutočnosť, sú masmédiá a počítače. "Žijeme vo svete, kde najvyššou funkciou znaku je spôsobiť zmiznutie reality". Zaujímavé je, že Baudrillard považuje súčasnú spoločnosť za vyvrcholenie spoločnosti masovej a konzumnej.

Alvin Toffler a Heidi Tofflerová označujú informačnú spoločnosť pojmom Tretia vlna. Aj v tejto koncepcii nastupuje heterogénna civilizácia Tretej vlny po prekonaní industriálnej spoločnosti a prináša systém, ktorý vyžaduje "stále väčšiu a väčšiu výmenu infromácií medzi jeho zložkami". V novej ekonomike "informácie nahrádzajú veľké množstvo surovín, práce a ďalších zdrojov". Významnou zmenou spojenou s nástupom informačnej spoločnosti Tretej vlny je demasifikácia - vrátane demasifikácie komunikácií. Všeobecnú krízu industriálnej spoločnosti" ohlásil A. Toffler už v roku 1970 (v knihe Šok z budúcnosti), ale o štvrťstoročie neskôr (v citovanej knihe Utváranie novej civilizácie) popisuje ešte stále prebiehajúci "superzápas" Druhej a Tretej vlny. Vyplývalo by z toho, že nástup informačnej spoločnosti je pomalý a postupný proces, ktorý nemá formu revolučného skoku. Veľmi progresívny prístup ukazuje Japonec Shumpei Kumon. Podľa neho prebieha v súčasnosti tretia etapa modernizácie - po militarizácii a industrializácii nastupuje informatizácia. Kumon označuje informačnú spoločnosť termínom hypersieťová spoločnosť. Vyznačuje sa kontextuálnou kultúrou, v ktorej ľudia efektívne a intenzívne komunikujú práve preto, že ako spoločenstvo disponujú veľkým potenciálom informácií.


 

 

© technologie web