|
Služby komunikácie
: :
Dominantnou hospodárskou sférou sú služby (predtým
to boli poľnohospodárska a továrenská výroba). Z
tohto tvrdenia niektorí neoprávnene vyvodzujú, že v
informačnej spoločnosti dôjde k utlmovaniu
materiálnej výroby (a spotreby). Nie je to (žiaľ?)
pravda, rozdiel je len v tom, že materiálna výroba
sa informatizuje. A naopak, mnoho ľudí v službách
(napr. predavači hotdogov či smetiari, aby sme boli
dosť explicitní) stojí mimo informačnej sféry. Bell
býva niekedy neprávom považovaný za technokrata. Vo
svojej koncepcii sa však zaoberal aj kultúrou
postindustriálnej spoločnosti. Predstavoval si ju
ako nový druh modernity, ktorá nahrádza kontinuitu
varietou a tradíciu synkretizmom. Technológie
umožnia, že celosvetová literárna a umelecká
tradícia sa prepojí do univerzálnej kultúry, ktorá
bude dostupná všetkým. Bellovo pomenovanie tohto
stavu je veľká ekuména (great Oikoumene). Francúz
Jean Baudrillard (jeho esejistický štýl je viac
emotívny ako argumentačný) popisuje informačnú
spoločnosť ako nepretržitú extázu komunikácie , v
dôsledku ktorej ľudia žijú v hyperrealite,
virtuálnom svete simulácií, informácií a znakov.
Stvoriteľmi tohto nového sveta, ktorý nahrádza
skutočnosť, sú masmédiá a počítače. "Žijeme vo
svete, kde najvyššou funkciou znaku je spôsobiť
zmiznutie reality". Zaujímavé je, že Baudrillard
považuje súčasnú spoločnosť za vyvrcholenie
spoločnosti masovej a konzumnej.
Alvin Toffler a Heidi Tofflerová označujú informačnú
spoločnosť pojmom Tretia vlna. Aj v tejto koncepcii
nastupuje heterogénna civilizácia Tretej vlny po
prekonaní industriálnej spoločnosti a prináša
systém, ktorý vyžaduje "stále väčšiu a väčšiu výmenu
infromácií medzi jeho zložkami". V novej ekonomike
"informácie nahrádzajú veľké množstvo surovín, práce
a ďalších zdrojov". Významnou zmenou spojenou s
nástupom informačnej spoločnosti Tretej vlny je
demasifikácia - vrátane demasifikácie komunikácií.
Všeobecnú krízu industriálnej spoločnosti" ohlásil
A. Toffler už v roku 1970 (v knihe Šok z
budúcnosti), ale o štvrťstoročie neskôr (v citovanej
knihe Utváranie novej civilizácie) popisuje ešte
stále prebiehajúci "superzápas" Druhej a Tretej
vlny. Vyplývalo by z toho, že nástup informačnej
spoločnosti je pomalý a postupný proces, ktorý nemá
formu revolučného skoku. Veľmi progresívny prístup
ukazuje Japonec Shumpei Kumon. Podľa neho prebieha v
súčasnosti tretia etapa modernizácie - po
militarizácii a industrializácii nastupuje
informatizácia. Kumon označuje informačnú spoločnosť
termínom hypersieťová spoločnosť. Vyznačuje sa
kontextuálnou kultúrou, v ktorej ľudia efektívne a
intenzívne komunikujú práve preto, že ako
spoločenstvo disponujú veľkým potenciálom informácií.
|
|