| |
Spoločnosť
: :
V západných spoločenských vedách sa na označenie
spoločnosti informačného typu používalo aj viacero
príbuzných pojmov (postmoderná spoločnosť,
poznatková spoločnosť - knowledge society). Už na
začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia
použil Marshall McLuhan metaforické pomenovanie
globálna dedina (global village). (Globalizácia je
nepochybne jednou z najdôležitejších charakteristík
informačnej spoločnosti.) Je to stupeň rozvoja
ľudstva, keď je celý svet spojený vďaka médiám.
McLuhan svoju koncepciu vytvoril pred štyridsiatimi
rokmi, takže je pochopiteľné, že televízia hrá u
neho dôležitejšiu úlohu ako počítače. Médiá
priniesli extenziu, predĺženie ľudských zmyslov,
informácie sú dostupné rýchlejšie, sú kvalitnejšie a
úplnejšie. McLuhan však pripomína, že "sa rýchlo
blížime k poslednej fáze extenzie človeka -
technologickej stimulácii vedomia, keď bude tvorivý
proces poznania kolektívne a jednotne rozšírený na
celú ľudskú spoločnosť".
Táto vízia informačnej spoločnosti je pre internet
dneška oveľa zaujímavejšia, ako z McLuhanovho
pôvodného kontextu vytrhávané heslá o zániku knihy.
Termín informačná spoločnosť používal aj Daniel Bell,
hoci vďaka nemu sa rozšíril predovšetkým termín
postindustriálna spoločnosť , ktorého však nie je
autorom, ako sa mylne zvykne tvrdiť. Termín
postindustriálna spoločnosť zaviedol o pätnásť rokov
skôr David Riesman.
Bell tvrdí, že v postindustriálnej spoločnosti
informačné technológie nahrádzajú prácu, poznanie
nahrádza kapitál a vlastníctvo informácií znamená
moc.
.
.
.
.
|
|
